Mnohí z nás si pamätáme, ako nám rodičia v detstve čítali knihy, prípadne už sme sami rodičmi a čítame detskú beletriu svojim deťom. Tak ako sme i my v budúcnosti z tejto skúsenosti veľa vyťažili, predpokladáme, že aj našim deťom prostredníctvom spoločného čítania sprostredkujeme počiatočné poznanie sveta. Skúsme sa však posunúť pri spoločnom čítaní s dieťaťom ešte o krôčik vpred a z tejto spoločnej chvíle „vyťažiť“ pre dieťa, pre vývin zvlášť jeho jazykových kompetencií ešte viac.

Prečo? Azda aj preto, že podľa výsledkov opakujúcich sa výskumov kritickou fázou, v ktorej deti „odvedú najväčší a rozhodujúci kus kognitívnej práce“ na vývine gramotnosti, je vek od narodenia do šiestich rokov, a že kvalita vzdelávania a intervencie do tohto vývinu je „životne dôležitá“, resp. má pre ich budúcu čitateľskú, pisateľskú či akademickú –školskú úspešnosť kľúčový význam (Neuman, Dickinson in Zápotočná).

Ako na interaktívne čítanie?

Vystihujúcou je myšlienka, ktorú si prepožičiam od Rečičárovej: “ Čítať dieťaťu a čítať s dieťaťom nie je to isté!“ Čo to v praxi znamená? Pri tradičnom čítaní, ktoré máme zväčša zo skúseností zažité, je pri čítaní aktívny prevažne dospelý, má vedúcu rolu, dospelý manipuluje s knihou, otáča strany, neraz knihu sám vyberá a predovšetkým číta, pričom očakáva, že dieťa bude ticho a pozorne počúvať. Nanajvýš sa rodič pýta otázky, ktorými zisťuje, či dieťa dáva pozor a či rozumie, o čom sa číta. Neznamená to, že takéto čítanie je nesprávne, ani že by z takéhoto čítanie dieťa „nič nevyťažilo“. Spoločné interaktívne čítanie je však v istom zmysle voči tradičnému čítaniu dieťaťu „nadstavbou“. Hlavný rozdiel spočíva v tom, že predpokladá aktívnejšie zapájanie sa dieťaťa počas spoločného čítania.

Ešte pred objasnením praktických odporučení, ako zmeniť tradične pasívnu rolu dieťaťa počas čítania na aktívnu, dovoľte mi stručne zadefinovať, interaktívne čítanie je a v čom spočíva jeho prospech. Slovami odborníkov je interaktívne čítanie plánovaný spôsob čítania s deťmi, ktorý posilňuje a podporuje myslenie a konverzáciu pred, počas a po čítaní knihy (Even Star Family Literacy Program, in Rečičárová). O niečo konkrétnejšie vymedzuje metódu interaktívneho čítania Kapalková, podľa ktorej interaktívne čítanie rozvíja schopnosť porozumieť textu,pýtať sa, predvídať príbeh, chápať pointu, vtip… a buduje hlbší vzťah k čítaniu a literatúre. Pričom Rečičárová trefne uvádza, že čítanie je schopnosť založená na jazyku. A ako môžeme z praxe neraz vidieť, práve deti, ktoré majú s jazykom a rečou ťažkosti, nerady čítajú. Interaktívne čítanie je pre tieto deti zvlášť vhodná metóda.