Existuje plno dôvodov prečo Vaše deti odmietajú ísť na záchod a úmyselne zadržiavajú. Príčiny sa nachádzajú v širokom spektre od somatických ťažkostí cez psychické problémy až po úmyselné, manipulačné stratégie dieťaťa. Jednou z príčin môže byť bolesť, ktorú detí počas vylučovania prežívajú a ktorá spôsobuje následnú obstipáciu. Inými slovami prežívajú strach z opätovného prežívania bolesti. V takomto prípade vieme s pomocou pediatra problém dieťaťa vyriešiť. V mnohých prípadoch však nie odstrániť. Na druhej strane ak dieťa dlhodobo úmyselne zadržiava, stolica stvrdne a vylučovanie následne bolí. Dostávame sa do nekonečného kruhu.

Čo tomu predchádza?

Dieťa sa rodí bezbranné s prirodzenou závislosťou na svojom okolí. V procese vývinu prechádza rôznymi fázami, pričom každá z týchto fáz má svoje nároky na dieťa. Na základe psychoanalytickej teórie vývinu vieme, že dieťa sa od narodenia do približne 2,5 roka nachádza v orálnom štádiu vývinu. Najväčšou potrebou v tomto období je potreba bezpečia a istoty. Najdôležitejší je pocit, že nie je samo, ktorý dieťa uspokojuje prostredníctvom úst (kojenie, hryzenie, dávanie vecí do úst…). Postupne sa dostáva do análneho obdobia, kedy dieťa prichádza na to, že existuje niečo, čo môže ovládať. Stolica a vylučovanie sú jediné skutočnosti, nad ktorými má v tom období kontrolu.

Ide o rodinnú atmosféru.

Aj napriek skutočnosti, že ste milujúci rodičia, môžu sa vyskytovať situácie, na ktoré Vaše dieťa reaguje. Môže sa jednať o reakcie na nevhodné správanie rodičov, časté hádky, pocit tlaku, úzkostná matka, príchod nového súrodenca, súrodenecká žiarlivosť, rozvod, traumatizujúce môže byť ak je dieťa svedkom pohlavného styku svojich rodičov a mnoho ďalších.

STOLICA JE JEDINÁ VEC NAD KTOROU MÁ DIEŤA KONTROLU.

Dôležitým krokom je, aby bolo vyprázdňovanie harmonické. Bez zbytočného naháňania, nútenia a podobne. Nehovorte dieťaťu „fuj to smrdí“. Každú zlosť vaše dieťa vníma, komunikujeme pokojne. Uvedené aspekty umocňujú negatívne pocity z vyprázdňovania. V rôznorodých prípadoch deti vylučujú na rôzne miesta, prípadne sa zámerne potierajú hovienkami. Dôvodom môže byť umocňovanie pocitu – TOTO JE IBA MOJE, JA SOM TU SÁM.

Čo je potrebné robiť?

Aby ste zabezpečili pocit bezpečia a istoty je dôležité slovné aj hmotné uistenie. Domov, detská izba, priestor, ktorý je stály a nemenný. Ak majú Vaše deti spoločnú izbu je potrebné, aby mali niečo, čo je iba ich a zároveň niečo nad čím majú kontrolu. Napríklad dečka, plyšák, vlastná krabica s hračkami… Neustále uistenie, „sú to tvoje hračky, tvoja posteľ, tvoja krabica oni ťa tu počkajú, ja ťa tu počkám, nemaj strach“…

Ak je dieťa v psychickej pohode ruka v ruke prechádzame k uvoľňovaniu stolice prostredníctvom senzorických hier. Na začiatok môžeme použiť hry so sypkým, nelepivým materiálom (muka, ryža). Materiál presypeme do nádoby dieťa sa môže hrať, spoločne materiál miešame. Následne pracujeme s materiálom, ktorý ostane na rukách napríklad (kukuričný škrob s vodou). Vznikne hustá hmota, na modelovanie. Poslednou možnosťou je využitie veľmi hustého, špinavého materiálu (piesok s vodou) modelovanie, formovanie. Farebné guličky (netoxické, vyčistiteľné) môžeme dať do vane. Tieto aktivity a cvičenia sú stimulujúce a upokojujúce. V kombinácií so psychickou pohodou s pravidelným hraním u dieťaťa vyvolajú potrebu vyprázdňovania.

Zhrnutie:

Senzorické hry