Ako pomôcť deťom zvládnuť strach a získať nezávislosť?
Adaptačné ťažkosti a úzkosť detí z návratu do školy, počas pandémie
Deti, ktoré sa v najbližších týždňoch budú vracať späť do triedy, čelia neobvyklým výzvam. Jednou z nich je úzkosť z odlúčenia od rodiny po mesiacoch spoločného života.
Deti, ktoré sa pred pandémiou bez ťažkostí adaptovali do školského prostredia, môžu teraz zažívať stres z odlúčenia. Navyše, okrem adaptačných ťažkostí môžu v týchto časoch zažívať ďalší strach z toho, že ostatní ľudia nie sú takí bezpeční, ako si doteraz mysleli. Môžu sa pýtať: „Ste si istí, že je bezpečné vrátiť sa späť? A sú ostatní ľudia v bezpečí? “ Toto sú samozrejme realistické obavy, ktoré zdieľajú aj mnohí dospelí. Rodičia teda majú komplikovanú misiu zaoberajúcu sa všetkou touto úzkosťou a neistotou. Niekoľko tipov ako dieťa podporiť pri návrate do školy, nájdete aj v našom predošlom článku Podpora návratu vašich detí do školy počas pandémie COVID-19
Mnoho rodičov si u svojich detí mohlo všimnúť prilipnutie, naviazanie sa na nich. Deti majú strach opustiť bezpečné prostredie domova a odlúčiť sa od rodičov, ktorých mali v poslednej dobe iba pre seba. V škole neboli už tak dlho, že im môže prísť rozumné, že môžu bojkotovať návrat do školy a bojovať o prítomnosť rodičov. Preto adaptácia na „normálny režim“, ktorý ste mali zavedený pred pandémiou a striktnými opatreniami, môže trvať o niečo dlhšie.
Niektoré deti môžu po dlhých mesiacoch prežívať takú radosť z návratu do školy, že tieto pocity prevážia potenciálnu úzkosť zo straty blízkosti rodiča. Avšak, deti, ktoré už úzkosť pociťujú, sú náchylnejšie k tomu, aby sa u nich prejavili výraznejšie adaptačné ťažkosti.
Čo teda môžete spraviť pre svoje deti, aby sa rýchlejšie a jednoduchšie vyrovnali so situáciou ktorá nastala? Ubezpečujte ich o vašej aj ich bezpečnosti, zároveň ich povzbudzujte k opatrnosti a pripravujte ich na flexibilitu v prípade opätovnej zmeny situácie. Ako na to? Máme pre vás niekoľko odporúčaní:
Potvrďte ich pocity
Je znepokojujúce, ak sa deti od vás boja odlúčiť, ale je dôležité, aby ste ako rodičia zostali pokojní a pozitívni. Ak vám vaše dieťa hovorí, že sa bojí alebo má iné negatívne pocity, nechajte mu priestor na vyjadrenie a vypočujte si ho. Zároveň ho môžete povzbudiť a ubezpečiť, že vám bude chýbať rovnako, ale ste naňho veľmi hrdý, že sa vráti naspäť do školy. Neznehodnocujte jeho pocity a buďte k nemu otvorení aj so svojimi emóciami.
Zostavte si zoznam
Je dôležité pracovať so svojimi pocitmi a s vlastnou úzkosťou. Deti vaše negatívne pocity vnímajú. Ak deti kladú otázky, na ktoré nedokážete odpovedať, nie je nutné niečo si okamžite vymyslieť, zostať nervózny alebo otázku banalizovať. Podobnými reakciami môžu deti nadobudnúť pocit, že naozaj je dôvod sa obávať. Miesto toho môžete odpovedať spôsobom: „To je naozaj dobrá otázka. Nie som si istý, ale môžem to zistiť.“ Takýmto spôsobom si môžete zostaviť zoznam otázok, na ktoré chcú deti poznať odpovede a postupne si ho spolu zodpovedať. Deti ocenia, že vedia, čo robíte, aby ste zvládli situáciu, takže spoločné nachádzanie informácií im môže pomôcť zostať v pokoji.
www.motherly.com
www.fordhaminstitute.org
Pomôžte im myslieť pozitívne
Ak sa menšie deti obávajú odlúčenia od rodičov, môže im pomôcť, ak im dáte vedieť, čo budete robiť v ich neprítomnosti. Môžete im pomôcť predstaviť si kde budete, čo tam budete robiť a imaginárne ich zapojiť . Napr: „Dnes pôjdem do obchodu s potravinami. Čo mám kúpiť na dnešný obed?“ Ďalším spôsobom, ako pomôcť deťom zamerať sa na pozitívne veci, je pokúsiť sa ich rozhovoriť o pozitívnych veciach, ktoré v ten deň môžu zažiť v škole: “ Na čo sa dnes tešíš? Čo ťa včera najviac bavilo?“ Pre menšie deti môžu byť užitočné aj malé predmety, aby sa cítili prepojení s domovom. Niečo malé, čo môžu mať stále vo vrecku, čo nebude príliš rušivé. Kúsok domova, ktorý si môžu vziať kamkoľvek so sebou (gombík z vankúša, kamienok zo skalky, otcova vreckovka…).
Precvičte si odlúčenie
Pre deti, ktoré sa obávajú o odlúčenia, môže byť prínosný nácvik, ktorý začína malými krôčikmi a vytvára priestor pre čoraz väčšiu samostatnosť. Veci, ako je hranie sa samostatne v izbe, zatiaľ čo mama je v kuchyni a varí večeru. Alebo zostať s inou osobou, zatiaľ čo mama alebo otec idú nakúpiť. Tieto malé veci budujú cestu smerom k veľkej separácii, ktorá nastane, keď sa dieťa vráti do školy.
Majte rutinu
Zaistenie toho, ste mali predvídateľnú rutinu, môže pomôcť deťom, najmä mladším, cítiť sa bezpečnejšie. Napríklad, pri odchode otec vždy dieťa objíme, a potom zamáva od dverí. Alebo si s dieťaťom vytvorte „tajný pozdrav“, ktorým sa budete lúčiť, keď ho odprevadíte do školy. Ide o odstránenie neistoty z toho, čo nastane. Ak dieťa vie, že vždy robíme toto a toto, a že vždy sa pre mňa mama vráti, pomôže mu to citiť sa bezpečnejšie.
Zdôraznite bezpečnostné opatrenia
Nemôžeme svojim deťom sľúbiť, že neochorieme, ale môžeme vyjadriť presvedčenie, že školy už mesiace plánovali, aby minimalizovali riziko a zaistili bezpečnosť všetkých. Staršie deti rozumejú konceptu prijateľného rizika, takže zvládnu pochopiť, že nikdy si nemôžeme byť stopercentne istí, že neochorieme a niekedy musíme urobiť malé riziká, aby sme mohli robiť dôležité veci. Nezabudnite deťom pripomínať bezpečnostné opatrenia, ktoré môžu dodržiavať oni sami: nosenie správne nasadeného rúška, dezinfekcia, umývanie si rúk, dodržiavanie odstupov a pod.
AFP via Getty Images
www.maids.com
Podporujte flexibilitu
Existuje možnosť, že aj keď deti začnú onedlho chodiť do školy, môže sa stať, že sa budú musieť znovu na nejaký čas vrátiť k dištančnému vzdelávaniu. Je užitočné, ak deti o tomto vedia a sú pripravené na zmeny, ktorú môžu nastať. Určite nie je vhodné nechávať ich v neistote. Skúste ich so situáciou oboznámiť ,napríklad: „Dnes sa dospelí rozhodli, že je pre vás bezpečné vrátiť sa do školy. Ak sa to zmení a bude sa to javiť ako riskantné, rozhodnú sa, že by sme mali zostať doma. Dajte svojmu dieťaťu vedieť, že celá rodina bude musieť byť flexibilná. Môžete povedať: “ Myslím, že odteraz do konca roka sa môžu veci ešte niekoľkokrát zmeniť. Ale vieš čo? Sľubujem, že ti poskytnem všetky informácie, ktoré budem mať. Ak budeš mať otázky, môžeš za mnou prísť a spolu sa pokúsime na ne odpovedať.“
Ak ani vaša rutina a nácviky odlúčenia stále nezabraňujú plačlivým lúčeniam, môže pomôcť vytvorenie si plánu s učiteľom. Pri príchode do školy môže učiteľ zapojiť vaše dieťa do diania a pomôcť mu napr. s vyzliekaním. Pritom mu dať informácie, ktoré dieťa potrebuje počuť. „Je skvelé, že si aj dnes prišiel, budeme robiť to a to. Keď skončíme, bude presne 12:00 a vtedy príde pre teba aj mamina.“ Veľa detí sa môže cítiť lepšie, ak sa zapoja do školského diania a nemyslia na odlúčenie, ktoré nastane.
Kedy by ste mali vyhľadať pomoc?
Deťom, ktoré majú problémy so separáciou, často stačí čas a podpora od rodičov a učiteľov, aby sa prispôsobili. Ale ak má vaše dieťa adaptačné ťažkosti dlhšie ako dva alebo tri týždne a nedokáže sa prispôsobiť, alebo dokonca zostať v škole do konca vyučovania, je vhodné poradiť sa s odborníkom.
V niektorých prípadoch môžu deti odolávať návratu do školy, pretože obdobie karantény bolo pre nich oveľa ľahšie ako školská dochádzka – deti so sociálnou úzkosťou, šikanované deti alebo deti s poruchami učenia, ktoré mali doma lepšie podmienky a ktoré mohli robiť veci vlastným tempom. V týchto prípadoch je takisto vhodné obrátiť sa na psychológa, prípadne školského špeciálneho pedagóga a pod.
Liečba úzkosti z odlúčenia zvyčajne spočíva v tom, že terapeut spolupracuje s dieťaťom a rodičmi na postupnom plánovaní spôsobov, ako si cvičiť odlúčenie. Terapeuti tiež často spolupracujú s učiteľmi, aby im pomohli a poskytli informácie, čo môžu robiť. Preto sa nebojte požiadať o pomoc. Nie ste na to sami.
Spracovala: Mgr. Michaela Žiaková
Zdroje: https://www.unicef.org/; https://childmind.org